reklama

Maturita - formalita?

Veľa z vás ju už má za sebou. Niektorí na ňu spomínajú v dobrom, iní sa na ňu možno snažia zabudnúť. Jednu vec som si však za posledné obdobie všimol. Nech sa spýtam hocikoho na tému maturita, dostanem odpoveď typu: Maturia? Formalita!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Pýtam sa sám seba prečo je to tak? Prečo ľudia považujú maturitu len za formalitu? Respektívne, prečo ju za to považujú len ľudia, ktorí ju už majú za sebou? Vari zabudli, aké muky prežívali, keď boli nútení učiť sa, učiť sa a učiť sa (nie nesnažím sa o citáciu Lenina)? Niekto teraz len ovrkne nosom. Aké učenie sa? Veď predsa maturita je ako skákanie cez plot, keď to nejde - prehodia ťa.

Ja, ako súčasný maturant mám na vec trošku odlišný názor. Celé štyri roky som na sebe drel. Učil sa nové veci, zlepšoval zabehané spôsoby a zapájal sa do možných i nemožných súťaží. Nechápte ma zle, nie som (akoby niekto povedal) ten "šprt" odvedľa. Som normálny chalan, ktorému to občas lepšie myslí, a teda nemusí doma stráviť hodiny učením sa. A všetky tie súťaže a zlepšovanie sa, boli niečo ako osobné výzvy. Dokázať sebe, že niečo viem, porovnať sa s konkurenciou a zistiť moju aktuálnu pozíciu. Takto to šlo 4 roky. V sútažiach som síce nikdy nebol prvý, no vždy som bol na popredných priečkach a keď sa dalo, postúpil som aj ďalej. Nebol som však sám. Mám pár veľmi dobrých priateľov, ktorí sú na tom rovnako. Sú dobrí vo svojom obore a je to na nich vidieť.

Blížil sa teda čas maturít a my poctivci sme pociťovali stále väčší a väčší tlak a zodpovednosť, odviesť aj na maturitných testoch "poctivú robotu". Pripravovali sme sa dobreženie dňom i nocou, obmedzili sme niektoré mimoškolské aktivity, len aby sme boli dobre pripravení. Nadišiel deň D. Utorok a s ním maturita zo slovenského jazyka a literatúry. Musím sa priznať, že tohto predmetu som sa bál najviac (aj keď mnohý mi tvrdili, že prečo sa bojím, veď slovenčina je "easy"). Moje obavy sa naplnili. Test bol postavený náročnejšie, ako po minulé roky (aj keď minulé roky sa oficiálne test zo SJL nepísal, písala sa iba generálna skúška). Boli v ňom sporné otázky, zadania a texty, z ktorých nič nevyplývalo. Proste nočná mora. Za pravdu nám dali aj profesori, ktorí nevedeli, či majú plakať alebo sa smiať nad chybami, ktoré spravili páni a dámy zo Štátneho pedagogického úradu. Na utvorenie názoru stačí asi toľko, že na to aby maturant napísal sloh na jednotku, môže mať v slohu maximálne 2 chyby, pričom sloh má rozsah 1,5 až 3 strany. Zamestnancom ŠPÚ sa však podarilo spraviť niekoľko gramtických chýb aj v tom mále textu, čo pre nás pripravili ako zadania.

Akoby to však nestačilo, deň nato sme mali maturity z anglického jazyka. Po vypočutí "listeningu" sme si v všetci v triede vydýchli: "reku bude to v pohode". Omyl! Len čo sme sa pozreli na zadania úloh, zkysol nám úsmev na tvári a oblial nás studený pot. Doslova. Neviem ako iní ale ja som mal fakt čo robiť aby som ten test napísal aspoň ako tak. A to chcem podotknúť, že tento rok som bol 2. najlepší štvrák na škole a 4. najlepší študent celkovo, čo sa anglického jazyka týka. Gramatické písomky som písal na 95% - 100% a nič nenasvedčovalo takémuto koncu. Maturia z angličtiny bola jednoducho posledný klinec do rakvy.

Avšak ako sa vraví: "Čo ťa nezabije, to ťa posilní." A ak som sa niečo naučil cez tieto maturity, tak je to to, že vedomosti sú síce k životu potrebné a nevyhnutné, no ani zďaleka nie sú to najdôležitejšie. Dôležitejšie sú hodnoty ako priateľstvo, podopra, láska, porozumenie, česť a iné. Pretože človek (študent) môže byť akokoľvek dobrý, páni úradníci majú stále tú moc postaviť testy tak aby nám čo najviac poškodili. Proste majú neobmedzenú moc "dať nás dole" , čo dokázali aj tohto roku.

Dlho som rozmýšľal a trápil sa, čo bude teraz, celý život budem mať na maturitnom vysvedčení také percentá a známky, ktoré nezodpovedajú mojim schopnostiam a výkonom, ktoré som na strednej škole podával. Avšak pred pár dňami som bol náramne poučený. Zase raz od dospelého človeka. "Maturitné vysvedčenie? Ha! To ty, nikdy nikde nevytiahneš. To nikoho nezaujíma. Pozri sa, ja mám červený diplom z fakulty, spolu s vyznamenaním a v práci mi povedali, že mi za to môžu dať 800,- Sk mesačne naviac. Proste absurdné." To sú slová jednej mojej známej a viem, že má pravdu v jednom: svet tam vonku je iný, ako to, čo nás učia v škole.

Ján Jaďuď

Ján Jaďuď

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Student Gymnazia L. Stura vo Zvolene. Programator a tvorca www, miestami aj designer. Zo vsetkeho trosku. Ked mam cas zoberiem do rucky aj fotoaparat. Mam rad vychadzky s priatelmi a prijemne posedenia v cajovni. Zoznam autorových rubrík:  Jak já to vidímKrátkostiPrácaVysoká školaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu